J.R.R. Tolkien - Silmarillion

Seminárna práca z literatúry

autorka: Justína Horváthová
máj 2000


 



jazyk: anglický, písmo: Tengwar Quenya

The tales of the first age when Morgoth dwelt in middle earth
and the elves made war upon him for the recovery of the Silmarils;
to which are appended the downfall of Númenor and the history of the
rings of power and the third age in which these tales come to their end.

Preklad:
Príbehy Prvého veku, keď Morgoth sídlil v Stredozemi
a elfovia s ním viedli vojnu pre znovuzískanie Silmarilov;
ku ktorým sú dodané Pád Númenoru a história
Prsteňov moci a Tretieho veku, v ktorom sa tieto príbehy končia.

úvod

Na začiatok

Dennis Gerrolt: Zdá sa mi, že Stredozem bola v určitom zmysle, ako vravíte, tento svet, v ktorom žijeme, ale v inej dobe.

J.R.R. Tolkien: Nie ... v inom štádiu predstavivosti, áno.

Kniha Silmarillion (The Silmarillion, 1977) je súbor príbehov, ktoré spolu dávajú obraz Sveta, od Stvorenia až do doby ľudskej (i keď veľmi dávnej). Kniha vznikala s prestávkami v priebehu viac ako päťdesiatich rokov. John Ronald Reuel Tolkien celý život vytváral tento svet, svet v ktorom sa odohrávajú príbehy Silmarillionu a svet, ktorý poznajú a obdivujú milióny čitateľov. Tolkien, profesor staroanglického jazyka a literatúry, vyvíjal už od mladosti nový jazyk, ktorému chcel dať historické pozadie. Tak vznikala Stredozem, Aman, Valinor, stovky postáv, udalostí, okamihov ich života, tak vznikali nové mýty, písma.

Do literatúry vstúpil rozprávkovým príbehom Hobit (The Hobbit, 1937). Tu po prvýkrát predstavil Stredozem a už ju neopustil. Po štrnásťročnej práci, dokončil koncom 40. rokov svoju jedinečnú knihu Pán Prsteňov (The Lord of the Rings, 1954-5). Táto kniha zožala obrovský čitateľský úspech najmä koncom 60. rokov. Je to neuveriteľne dejovo a jazykovo zložité, myšlienkami naplnené dielo. I po vydaní Pána prsteňov stále pokračoval vo vývoji Stredozeme a úloh jej obyvateľov.

Štyri roky po Tolkienovej smrti Silmarillion vydal jeho syn Christopher. Nebola to úloha ľahká, pretože materiály mal otec často len rozpísané, nedokončené, mnohé nečitateľné a stratené. Bolo to až neuveriteľné množstvo príbehov, poznámok a nákresov, ktoré sa dokonale dopĺňajú. Aj Tolkienova Stredozem však prechádzala vývojom, v jeho mysli sa dejiny menili, postavy sa stretávali a ich životy sa ovplyvňovali. Ale Christopher Tolkien z celoživotného diela svojho otca pripravil na vydanie veľa nádherných kníh, ktoré sú zdrojom zamyslenia a obrazom života človeka, ktorý mal nekonečnú fantáziu.

Silmarillion opisuje Stvorenie sveta, Prvý, Druhý, Tretí a začiatok Štvrtého veku.

Po prečítaní Pána Prsteňov má každý pocit, že pozadie knihy je jedných veľkým tajomstvom. Mnohým to stačí a práve to sa im na Pánovi Prsteňov páči. Ale tí ostatní si prečítajú Silmarillion. A otvoria sa pred nimi dvere a ohromí ich obrovský priestor a hĺbka času.


Opísať Silmarillion nie je jednoduché, pretože v ňom žijú stovky bytostí, ktoré prežívajú stovky udalostí. Pre pochopenie práce som uviedla nevyhnutné stručné zhrnutie deja v oddiely úvod do knihy. Ale na bližšie skúmanie som si vybrala len dve témy, ktoré ma najviac zaujali. Silmarillion je mytologická kniha, ktorá sa hlboko zaoberá stvorením sveta a vplyvom Valar, duchov, bytostí, ktoré boli stvorené ako prvé, na dianie v nej. V mnohých prvkoch pripomína germánsku, severskú mytológiu a náhľad na svet. Tolkien vytvoril originálnu mytológiu pre Anglicko. Pripomína aj mnohé staré kulty, ktoré ale nájdu svojich prívržencov aj v dnešnom svete.

Osobitne vyčnievajúcim prvkom v knihe je Svetlo. Od počiatku tolkienovskej histórie sa prelínajú Svetlo a Tma, ich protiklad je neoddeliteľnou súčasťou všetkých Tolkienovych kníh. Aj farby, ktoré bohato využíva pri opisoch krajiny, ale aj nálad a pocitov sú tiež len inou formou svetla.

Ďalším dôležitým vyjadrením života v Silmarillione je zvuk. Hudba a piesne sprevádzajú všetky činnosti elfov a ľudí. Hudba vysvetľuje dokonca podstatu vzniku sveta. Zvuk má moc povznášať srdcia a duše, ale aj ničiť život a drviť hmotu.

Elfovia a ľudia spoločne prekonávajú jednu obrovskú priepasť, ktorá ich delí. Priepasť medzi Smrteľnosťou a Nesmrteľnosťou. Existuje cez ňu však aj most, ktorý ich spája, pretože dôsledkom musia čeliť spoločne. (O hudbe a smrteľnosti viď oddiel O Berenovi a Lúthien.)


A pre toto úlohou mojej práce je, cez Tolkienovu jedinečnú knihu Silmarillion, cez jeho slová a jeho myšlienky, ukázať dôležitosť zraku a sluchu, ukázať dôležitosť Svetla a Zvuku, ktoré oddeľujú a spájajú rôzne svety.



Odporúčania:


Všetky citáty sú v češtine. Indexové čísla na konci každého citátu odkazujú na číslo v oddieli citácie.

Pre čitateľa tejto práce mám niekoľko odporúčaní. Odporúčam najprv si prečítať prílohu jazyky a výslovnosť. A ďalej, ak nebudete vedieť, kde sa nachádza, koho alebo čo vyjadruje použitý názov, v registri mien osôb, miest a vecí je stručne zhrnutý popis každého tu použitého tolkienovského výrazu. V príbehu O Berenovi a Lúthien je zavše nevyhnutné orientovať sa podľa mapy Beleriandu a zemí na sever od neho.

Na začiatok




 

úvod do knihy

Na začiatok

Silmarillion sa delí na päť častí:
AINULINDALË (Hudba Ainur)

VALAQUENTA (Správa o Valar)

QUENTA SILMARILliON (História silmarilov)

AKALLABÉTH (Pád Númenoru)

O PRSŤEŇOCH MOCI A TREŤOM VEKU



 

AINULINDALË (Hudba Ainur)

Na začiatok kapitoly

“Byl Eru, Jediný, který sa v Arde nazývá Ilúvatar; a nejdříve udělal Ainur, Svaté, kteří byli potomstvem jeho myšlenky, a byli s ním dříve, než bylo vytvořeno cokoli jiného.”1 Tak sa začína Ainulindalë, Hudba Ainur. “A mluvil k nim: předkládal jim hudební témata a oni před ním zpívali a on byl rád.”2

Ainur spievali a ich hudba bola taká, akú nikto už nikdy počuť nebude. Ilúvatar zvolal všetkých Ainur a zjavil im mocnú tému a oni sa pred ním sklonili a mlčali. Ilúvatar chcel, aby spolu spievali, hrali Veľkú hudbu a aby každý do jeho témy vniesol svoje námety a myšlienky. A Ainur hrali a Ilúvatar počúval. Ale Melkor, Najmocnejší z Ainur, chcel do Hudby vniesť myšlienky, ktoré neladili s témou Ilúvatarovou. Začal rušiť hudbu a mnohí, ktorí stáli blízko neho sa podriadili jeho vôli. Ilúvatar sa len usmial a zdvihol ľavú ruku a začala nová téma, podobná, no predsa nepodobná predošlej. Ale Melkor sa nepodriadil a opäť vyvolal vojnu zvukov, až niektorí z Ainur dokonca prestali spievať. Ilúvatar sa neusmieval, vstal a zdvihol pravú ruku a vyvolal tretiu tému, nepodobnú ostatným. Bola ako dve hudby v úplnom rozpore, ktoré sa navzájom pokúšali prehlušiť. A v tomto zmätku vstal Ilúvatar tretíkrát. “Tu zvedl obě ruce a jediným akordem, hlubším než Propast, vyšším než Obloha, pronikavým jako světlo Ilúvatarova oka, Hudba skončila.”3

Ilúvatar k nim prehovoril a vyviedol ich do vonkajšieho Prázdna a ukázal im vidinu, dal im zrak, kde predtým bol len sluch, vidinu ich Hudby. A oni videli aj veci, na ktoré pri Hudbe nemysleli: príchod Ilúvatarových detí. Jeho deťmi sú elfovia a ľudia, Prvorodení a Nástupcovia. A Ilúvatar videl túžbu a nakoniec povedal: “Eä! Ať ty věci jsou! A vyšlu do Prázdna Nehynoucí plamen a ten bude v srdci Světa a Svět bude; a kdo z vás chce, může do neho sestoupit.”4 Tak sa a tí Ainur, čo zostúpili do Eä, zostali v ňom a volali sa Valar, Mocnosti Sveta. Prišlo s nimi aj veľa iných, menších duchov, ako boli oni. Začali tvoriť a budovať sídlo pre príchod Ilúvatarových detí – Ardu, Kráľovstvo Zeme. Vzali na seba podobu Ilúvatarových detí, z úcty k Nemu, ale nepotrebujú ju inak, ako my potrebujeme oblečenie. Môžu chodiť aj neodetí, ak si to želajú a môžu sa zaodieť do vlastnej myšlienky.

A videl Melkor, rušiteľ hudby, že Valar chodia po Arde ako viditeľné mocnosti, odeté rúchom Sveta, krásni a blažení, a že Zem je pre ich potešenie. Zastúpil preto aj on do Ardy a chcel si ju vyhradiť pre seba. Čo Valar postavili, to on boril. Vztýčili hory, on ich prevracal, hĺbili moria, on ich vylieval. To bol prvý boj medzi Valar a Melkorom.




 

VALAQUENTA (Správa o Valar a Maiar)

Na začiatok kapitoly

Veľkým medzi Ainur hovoria elfovia Valar, Mocnosti Ardy a ľudia ich často nazývali bohmi. Pánov Valar je sedem a Valier, valarských kráľovien je tiež sedem. V elfskom jazyku sa volali takto: Manwë, Ulmo, Aulë, Oromë, Mandos, Lórien, Tulkas a Varda, Yavanna, Nienna, Estë, Vairë, Vána, Nessa. Melkor sa medzi Valar nepočíta a jeho meno sa nevyslovuje. Manwë a Melkor boli v Ilúvatarovej mysli bratia. Melkor bol mocnejší, ale v Arde Manwë je Ilúvatarovi najbližší a jemu zjavuje svoje zámery. Manwë sa stal Pánom Ardy a jeho potešením je vietor a vzduch a všetky vtáky. Má priezvisko Súlimë, Pán dychu Ardy. S ním býva Varda, Pani hviezd, ktorá pozná všetky končiny Eä. Jej krása je nevysvetliteľná, v jej tvári žiari Ilúvatarove svetlo. Pred Eä odmietla Melkora a on ju nenávidel a bál sa jej viac ako ostatných. Spolu s Manwëm sídlia vo Valinore na najvyššej hore sveta Taniquetile. Keď sú spolu vidia a počujú ďalej ako ktokoľvek iný. Vardu majú elfovia v najväčšej láske a úcte. Ulmo je pánom vôd. Je sám. Ilúvatar ho najhlbšie zasvätil do Hudby. Málokedy si oblieka telo a nechodí do rady Valar. Žije v hlbokých vodách. Nikdy neopustil elfov a ľudí, keď sa na nich iní Valar hnevali. Jeho duch koluje vo vodách sveta a prináša odtiaľ správy. Aulë vládne nad všetkými látkami, z ktorých sa Arda skladá. Je kováč a majster všetkých remesiel. Od neho sa učili elfovia Noldor. Melkor s ním často bojoval a pretekal sa vo vytváraní nových vecí. Aulëho manželkou je Yavanna, Darkyňa plodov. Miluje všetko, čo rastie na zemi a stará sa o všetky rastlinné podoby. Fëanturi, páni duchov, sú bratia a hovorí sa im Mandos a Lórien, to sú však len mená ich sídiel. V skutočnosti sa volajú Námo a Irmo. Starší Námo, býva v Mandose, ktorý je západne od Valinoru. Je strážcom Domu mŕtvych. Nič nezabúda a vie všetko, čo bude, okrem toho, čo mu Ilúvatar ešte nezjavil. Je Hlásateľom súdu Valar, ale rozsudky vynáša len na Manwëho pokyn. Jeho ženou je Tkáčka Vairë, ktorá zo všetkého, čo bolo v Čase, tká siete príbehov a  tie vešia v sieňach Mandosu; tak sa Mandos rozširuje, ako plynú veky. Irmo je pánom snov a videní. Jeho záhrady Lórien sú najkrajším miestom na svete. Jeho manželkou je Estë, liečiteľka rán. Mocnejšia ako Estë je Nienna, sestra Fëanturi. Býva sama. Trúchli pre každú ranu, ktorú utrpela Arda. Tí, kto ju počúvajú sa učia súcitu a nádeji. Jej siene sú západne od Valmaru, na hraniciach sveta. Okná jej domu hladia von z hradieb sveta. Často chodí do Mandosu. Tulkas je najmocnejší v sile. Prišiel na Ardu posledný, aby pomohol Valar proti Melkorovi. Jazdí na koni, jeho zbraňou sú ruky. Jeho ženou je Nessa, Oromëho sestra. Je ohybná a ľahkonohá. Miluje tanec. Oromë je veľmi mocný v hneve. Do Valinoru prišiel posledný, mal rád Stredozem. Je pánom lesov, lovcom šeliem a netvorov. Jeho žena je Vána, Večne mladá, mladšia sestra Yavanny. Pri nej všetky kvety rozkvitajú a vtáky spievajú.

Hlavnú moc majú ôsmi – Aratar, Vznešení: Manwë, Varda, Ulmo, Yavanna, Aulë, Mandos, Nienna a Oromë.

Maiar sú duchovia nižšieho stupňa ako Valar, ich pomocníci a služobníci. Zo všetkých Maiar sú najviac známi Ossë a Uinen, služobníci Ulmovi. Ossë je pánom morí pri Stredozemi. Uinen je jeho manželkou a brzdí jeho prudkosť. Melian slúžila Váne a Estë, bývala v Lóriene a starala sa o stromy. Kadiaľ šla, spievali okolo nej sláviky. Najmúdrejší z Maiar bol Olórin. (v Treťom veku známy ako Gandalf, Mithrandir, Šedoplášť). Nienna ho naučila súcitu a trpezlivosti.

Melkor, Ten, ktorý povstáva v moci, je posledný. Toto meno však stratil a Noldor ho nazývali Morgoth, Temný nepriateľ Sveta. Túžil po vláde nad Ardou. Najviac túžil po Svetle a keď ho nemohol mať, zostúpil do Tmy, pod zem a Tma sa stala jeho nástrojom. Jeho sila bola veľká a dlhé roky panoval na Ardou. Mnohí Maiar mu slúžili. Medzi nimi aj strašní, ohniví balrogovia, démoni desu. Jeho najkrutejším služobníkom bol Sauron, Gorthaur Krutý. Sauron na začiatku patril k Aulëho Maiar a zostal mocný. Po páde Morgotha povstal ako jeho tieň a prízrak, ale skončil tak ako Morgoth - v Prázdne.




 

QUENTA SILMARILliON (História silmarilov)

Na začiatok kapitoly

Zrodili sa Staršie Ilúvatarove deti, elfovia, a boli pozvaní z tmavej Stredozeme na západ do Valinoru, kde žiarili Dva valinorské stromy. Tri rody: Vanyar, Noldor a Teleri sa odobrali na cestu cez Veľké more. (viď príloha č.3 – rozdelenie Elfov) Usídlili sa a žili šťastne. Elf Fëanor bol veľmi zručný, lebo bol z Noldor a Noldor učil Aulë. Vyrobil tri drahokamy, aké nikto predtým ani potom nevyrobil. Naplnil ich žiarou Dvoch valinorských stromov a nazval ich Silmarily.

Melkorovi sa podarilo zahubiť Dva stromy (viď oddiel Svetlo, Tma a Premeny Sveta), nastalo Zatmenie Valinoru. Fëanor odmietol vydať silmarily, aby mohli byť stromy opäť oživené, ale Morgoth ich cestou späť do Stredozeme ukradol. Fëanor nakoniec podnietil vzburu Noldor. Vydali sa na cestu späť do Stredozeme. V meste Teleri, si násilím vzali lode a povraždili mnoho elfov. Pred prechodom mora Fëanor a jeho synovia zložili prísahu, že budú prenasledovať pomstou všetkých, ktorí by si chceli privlastniť silmarily. Táto ich prísaha vlastne rozvíja dej celej knihy, pretože nemohla byť zrušená. Od tejto udalosti závisel celý osud Ardy. Mnoho príbehov je poprepletaných. Zrodili sa i Mladšie Ilúvatarove deti – Ľudia. Ich spoločný život s elfami a ich vzájomný boj proti Morgothovi je stále ovplyvňovaný Fëanorovou prísahou, pretože sa vzťahuje aj na jeho synov. Quenta Silmarillion sa končí po skončení Prvého veku (zvrhnutie Morgotha a presídlenie Eldar na ostrov pri Valinore a Edain, ľudí na ostrov Númenorë).




 

AKALLABÉTH (Pád Númenoru)

Na začiatok kapitoly

Väčšina ľudí po konci Prvého veku presídlila na ostrov, ktorý im Valar vyzdvihli z mora. Ostrov sa volal Númenorë. Bol na dohľad od ostrova elfov, Tol Eressei. Celý jeden vek sa ľudia rozvíjali. Sauron, Morgothov služobní zatiaľ v Stredozemi povstal a začal ju ovládať. Potom bol zajatý a odvedený na Númenor a tam kazil srdcia Edain. Smrteľní ľudia začali závidieť elfom ich nesmrteľnosť. Prestali používať quenijštinu a nectili viac Valar a Ilúvatara. Nakoniec, navedení Sauronom sa vydali na lodiach do Valinoru, viesť vojnu s elfami a Valar. Valar preto na chvíľu zložili vládu nad Ardou. Ilúvatar ukázal svoju moc a zmenil tvar sveta. V mori sa otvorila priepasť a ostrov Númenorë sa do nej zrútil, vysoké vlny zaliali Beleriand a navždy ho pochovali pod morom. Len časť ľudí, Verní, sa zachránili. Blažená ríša Aman a ostrov elfov pri jej pobreží boli vzaté a navždy odstránené z dosahu ľudí, za hranice sveta. Moria sa posunuli a svet bol zmenšený. Moreplavci neskorších dní hľadali Aman: “A ti, kteří se plavili nejdál, jen obepluli Zemi a nakonec se unaveně vrátili tam, odkud vypluli, a řekli: Všechny cesty jsou teď zakřivené.” 5 Zem bola zaokrúhlená, ale Eldar mohli odchádzať do Amanu, ak chceli, Priamou cestou, ktorú im Valar nechali otvorenú: “...zatímco nový svět padal dolů, stará cesta a stezka vzpomínek na Západ šla pořád dál jako mohutný neviditelný most, jenž procházel vzduchem, který se dýchá a kde lze létat (ten byl zakřiven stejně, jako byl zakřiven svět), a překračoval Ilmen, kde tělo bez pomoci nemůže vydržet, až dospěl k Tol Eressëi, Osamělému ostrovu, a snad i dál do Valinoru ...” 6 Nie veľmi dlho po tom skončil Druhý vek, keď v Stredozemi uťal Isildur, dedič kráľovskej línie z Númenoru zo Sauronovho prasta Jeden Prsteň.




 

O PRSŤEŇOCH MOCI A TREŤOM VEKU

Na začiatok kapitoly

Tretí vek je vek boja proti Sauronovi. Podrobne ho opisuje Pán Prsteňov. Záverom je odchod väčšiny elfov preč za Kruhy sveta a začiatok panovania ľudí nad Ardou.






Svetlo, Tma a Premeny Sveta

Na začiatok


Posplietané príbehy o Svetle a Tme, zahalené do rúška iného námetu, ovplyvňujú chod života na Arde. Všetky dôležité udalosti sa odohrávajú v mene záchrany, alebo vytvorenia svetla a potlačenia tmy, ktorej vládne zlý Melkor. S každým bojom v mene svetla prichádza nejaká zmena usporiadania sveta. I dnes sa zdá, že ľudský pocit je už odnepamäti taký, ako na Tolkienovej Arde: Svetlo je dobré a Tma zlá. Táto kniha nám poskytuje nepriame vysvetle nie tohoto pradávneho pocitu. Všetky ľudské myšlienky a všetky záchvevy duše, každá osobná črta, ktorá sa prejaví v jednoduchom strachu z Tmy a radosti zo Svetla. Kontrasty tak jasné a odlišné. Všetko je priamo v slovách, ktoré nehovorí nikto, ani autor, ani postavy, sú proste v knihe a cítiť ich z každého obrazu. Následnosť jednej udalosti po druhej je ľahká, jednoduchá, ak človek pochopí obraz sveta, ako ho videl Tolkien.

V priebehu Vekov sa prostriedky na osvetlenie Ardy menia. Valar vymysleli niekoľko spôsobov, ale Melkorovo zlo ich všetky postupne zničilo, až na posledné a to Slnko a Mesiac. Im však predchádzali iné, pre nás zvláštnejšie zdroje svetla.

Prvými sa stali dve lampy Iluin a Ormal. Boli nevyhnutné, pretože keď Yavanna zasiala semená, potrebovala svetlo. Svetlo sa stalo nevyhnutnosťou. Aulë na Yavanninu žiadosť vyrobil dve veľké lampy na osvetlenie Stredozeme. Varda ich naplnila svetlom, Manwë ich posvätil a boli zavesené na dva vysoké stĺpy: na juhu - lampa Illuin a na severe Stredozeme - lampa Ormal. Yavannine semená začali pučať a všetci žili dlho spokojne. Na veľkej oslave sa zišli všetci Valar a kvôli jasu Illuinu nevideli Melkorov tieň, ktorý sa roztiahol na severe. Melkor si v čase ich nepozornosti začal pod zemou budovať pevnosť - Utumno. Jeho zlo sa šírilo a rastliny začali zomierať a príroda hniť. Melkor vyrazil do útoku a zboril lampy Iluin a Ormal, ich stĺpy pri páde zničili tvár Ardy a rozbúrili moria. V tme Melkor ušiel. Sídlo Valar v Stredozemi bolo zničené, preto sa odsťahovali na Západ sveta. Tam v Blaženej ríši, vo Valinore, zhromaždili veľkú zásobu svetla a vybudovali si mesto. A vytvorili si náhradu za Prvé Svetlá. Ich prispôsobivosť sa preukázala byť veľmi dôležitou, dokázali vzdorovať Melkorovi, aj keď sa niekedy zdalo, že vyhráva.

Náhradou za Iluin a Ormal sa stali Dva Valinorské Stromy.

Tu po prvýkrát Tolkien poukazuje na to, že už od dávna sa čas počíta na pravidelné cykly, i v časoch, keď ľudia nepoznali astronómiu. V západných krajinách dnešného sveta je síce zaužívané chápanie času ako priamky idúcej jedným smerom, ale aj tak sa ročné obdobia striedajú “stále dokola” a príroda, i keď je vždy jedinečná, vo svojej jedinečnosti sa opakuje.

Yavannina pieseň dala vznik Dvom valinorských stromom. Všetky príbehy Starých čias súvisia s ich osudom. Jeden sa volal Telperion a jeho listy boli tmavozelené, zospodu ako žiariace striebro a z jeho kvetov stále padala rosa strieborného svetla. Druhý sa volal Laurelin a listy mal sviežo zelené a ich okraje boli z trblietavého zlata. Z jeho kvetov padalo svetlo ako dážď a rinulo sa z neho teplo. Žiara každého stromu dorastala a usínala počas siedmych hodín a najkrajší bol čas miešania svetiel, keď oba stromy žiarili hodinu naraz. Ich cyklus určoval počítanie času, ktoré začalo hodinu po svitaní Telperionu. Preto každý deň mal dvanásť hodín.

Nezvyčajný motív stromov, živých organizmov, z ktorých pochádza svetlo sa dá vysvetliť rôzne. I sám Tolkien menil koncepciu príbehu počas života. Snáď túžba po svetle vychádzajúcom z iného organizmu - človeka. Pozoruhodný je aj fakt, že svetlo sa vo väčšine jeho príbehov chápe ako nejaká tekutá substancia, ktorá môže tiecť a obmývať hmotu. “Světlo, které se rozlévalo ze stromů, však vydrželo dlouho, než je odnesl vánek nebo než vsáklo do země, a  Varda střádala rosu Telperionu a déšť, který padal z Laurelinu, ve velkých kádích podobných svítícím jezerům, jež byly pro celou zemi Valar jako studnice vody a světla.” 7 Tento opis svetla ako čohosi hmotného, čo nám pretečie pomedzi prsty, sa v rôznych obdobiach ľudských dejín často objavoval v mytológii i v literatúre a z určitých hľadísk mu mnohí ľudia veria po dnes.

Hviezdy, Prvorodení a formovanie Beleriandu

Avšak Valar vedeli, že v Stredozemi sa majú objaviť Prvorodení. Ale tam bolo len šero pod Vardinými hviezdami a Melkor vládol z Utumna. Mandos povedal, že elfovia musia vidieť najprv hviezdy, tak je to súdené. Každá jedna udalosť je zviazaná osudom, ktorému sa nedá vyhnúť i keď to elfovia a ľudia všemožne skúšajú, nakoniec sú osudom zasiahnutí a ich život sa uberá smerom, ktorý na počiatku určil Ilúvatar. Varda vzala striebornú rosu Telperionu a urobila z nej nové jasnejšie hviezdy. A práve v tej hodine, keď Varda dokončila svoju prácu, precitli elfovia a zo všetkého najprv zbadali hviezdy. Keď ich Valar objavili, radili sa a vyšli do vojny proti Melkorovi. Ich boje boli kruté a tvar zeme na severe sa zmenil pod dupotom ich vojsk. Vtedy sa vytvorila oblasť Beleriandu, tak ako ju vidíme na mape.

Bola to obrovská moc Valar, ktorí formovali Ardu a mohli meniť jej tvár v hneve, ale i v potrebe, ktorá občas desila ľudí v Tolkienovych knihách a desí ľudí i dnes.

Melkor bol porazený. Dobro zvíťazilo na zlom. Bol spútaný reťazou a po tri veky musel zostať v Mandose. Ale i v knihe dobro zvíťazilo len na chvíľu. Valar pozvali elfov - Quendi do Valinoru. Mnohí tam odišli, časť zostala v Stredozemi (viď príloha rozdelenie Elfov). Dlho žili elfovia pokojne v svetle Dvoch stromov. Po vypršaní času bol Melkor prepustený, ale musel zostať vo Valinore. Poklonil sa pred Manwëm, ale v srdci nenávidel elfov, lebo kvôli nim proti nemu Valar bojovali. Tulkas a Ulmo to cítili. "Uposlechli však Manwëho výnosu; neboť ti, kdo chtějí bránit autoritu před vzbouřením, nesmějí se sami bouřit."8

Silmarily

Prečo sa vlastne kniha volá Silmarillion? Vo Valinore žil Fëanor, jeden z Noldor (viď rodokmene Elfov: Finwë). Vytvoril tri klenoty – tri silmarily. Vytvoril tri klenoty - tri silmarily. Bol na ne neuveriteľne hrdý a nikomu nezjavil, ako ich vyrobil. Boli to drahokamy, ale tak, ako si Valar obliekali telo, ale ich podstata žila bez neho, tak aj ducha silmarilov tvorilo svetlo Telperionu a Laurelinu uzatvorené vo vnútri. "Proto svítili silmarily vlastní září jako Vardiny hvězdy, a přece jako živí tvorové měly radost ze světla, přijímali je a vracely je v odstínech podivuhodnejších než dříve."9 Melkor nadovšetko túžil po silmariloch a sladkými rečami sa vtieral do duší Elfov. Prezradil, že Valar čakajú príchod Mladších Ilúvatarových detí - ľudí. Elfovia si mysleli, že preto ich držia vo Valinore a začali reptať. A Fëanor, pyšný na svoje dielo, často zabúdal na vďačnosť a na to, že svetlo silmarilov mu nepatrí. Pohádal sa aj s vlastnými bratmi a musel odísť do vyhnanstva mimo mesta Valmar. Odišli aj jeho synovia. A tak sa Melkorova zloba, aj keď si to Fëanor spôsobil vlastnými činmi a sám tiež Melkorovi neveril, nadlho usídlila v ich rode. Tak podobné súčasným vzťahom medzi ľuďmi.


Zatmenie Valinoru

A Melkor ušiel z Valinoru a plány na pomstu spriadal v ústraní. Za pomoci Ungoliant, ktorá prijala podobu obludného pavúka, ktorý požiera svetlo a pradie z neho siete temnoty, sa mu podarilo zahubiť Dva Stromy. Ungoliant sa bála Melkora, ale on ju presvedčil. - "Dělej, jak káži, a budeš-li ještě hladovět, až bude po všem, dám ti všechno, co si tvá žádostivost bude přát. Ano, oběma rukama." Slíbil to lehce, jako vždy, a v srdci se smál. Tak zlákal velký zloděj menšího.-10 Keď sa pohli, utkala okolo nich Ungoliant plášť Nesvetla “v němž se věci zdáli nebýt a jež oči nemohli proniknout, protože bylo pázdné.”11 Vo Valinore bol práve sviatok prvých plodov a tak nepozorovane prenikli až ku Dvom stromom. Melkor ich prepichol čiernou kopijou a Ungoliant vysala ich miazgu a vypila aj kade plné svetla. Tak padla na Valinor po prvýkrát Tma. A bola to prvá tma, tma skutočná, hrozivá a tichá ako je tma i teraz. “Světlo zhaslo, ale Tma, která následovala, byla víc než ztráta světla. V té hodine vznikla Tma, která se nezdála nedostatkem něčeho, ale věcí, která má vlastní bytí: byla totiž zlobou vytvořena ze světla a  měla moc bodat do očí, vnikat do srdce a mysli a rdousit samotnou vůli.” 12 A v tme bolo ticho, až kým Valar nezačali Morgothove prenasledovanie. Ale Ungoliantine siete ich oslepili a zmiatli.

Fëanor odmietol vydať silmarily na záchranu Stromov. Valar vedeli, akú obeť žiadajú. Že silmarily sú jeho dielo, aké už nikdy nevytvorí a nikdy pre elfov znamenalo naozaj nikdy, keďže boli nesmrteľní. Ale Melkor ich aj tak na ceste z Valinoru ukradol. Bol by sa osud sveta zmenil, keby ich bol Fëanor ochotný vydať?

Fëanor nazval Melkora Morgothom, Čiernym nepriateľom Sveta a preklial pozvanie elfov do Valinoru. Nespravodlivo, ale vo veľkom hneve .

Ungoliant zatiaľ chcela ukoristiť silmarily pre seba, ale ohniví balrogovia ju zahnali preč. Vypúšťala za sebou tmu, cez ktorú sa nedalo vidieť, aby sa ukryla. Morgoth si zasadil silmarily do koruny, a tú nikdy nedával dole z hlavy, aj keď ho jej bremeno strašne ťažilo. Nebolo to však bremeno zločinu, ktorý spáchal, ale bremeno jeho vnútornej zloby. Fëanor vyzval Noldor, aby s ním odišli späť do Stredozeme, pretože ich vo Valinore už nič nedrží. On a jeho synovia zložili prísahu, pri mene Ilúvatara a Manwëho, že budú prenasledovať každého, kto bude mať silmarily a nebude ich chcieť vrátiť jeho rodu. Po veľkej vzbure, problémoch, vraždení elfov Teleri v prístavoch, kde ukradli lode, po výstrahe Manwëho heroldom a mnohých útrapách prichádzajú do Stredozeme. A nasledujúca vojna o svetlo dvoch stromov, prežívajúce v silmariloch je akoby opisom stálej túžby po niečom, čo je ťažké získať. Stálej túžby po svetle, ktoré síce nikomu nepatrilo, ale všetci ho chceli.

Narsilion, Pieseň o Slnku a Mesiaci

Príbeh o Slnku a Mesiaci vysvetľuje dôkladne ich vznik a ich putovanie po oblohe, však nezvyčajným spôsobom. Lebo nie sú to prvotné svetlá, ale len odlesk žiare Dvoch stromov.

Valar sa dlho radili v myšlienkach a nakoniec Yavanna a Nienna vynaložili všetku svoju moc a silu na Dva stromy. A  Telperion rozvinul jeden strieborný kvet a Laurelin jeden zlatý plod. Manwë ich posvätil a Varda ich vyslala do Ilmenu (lebo v zlej hodine pomysleli na Stredozem), aby križovali celú oblohu od Západu k Východu a späť. Vanyar hovorili Mesiacu Isil, Trblietanie, bol to kvet Telperionu. Slnku hovorili Anar, Ohnivo zlatý, bol to plod Laurelinu. Dievča, ktoré Valar zvolili medzi Maiar, aby riadila lodičku Slnka, bola Arien a ostrovček Mesiaca kormidloval Tilion. V rannej tolkienovskej mytológii je príbeh rozvinutý do ohromujúcich detailov, vysvetľujúc podrobne aj mnohé so Slnkom a  Mesiacom súvisiace prírodné úkazy.

Dievča Arien bola mocnejšia ako lovec Tilion, žiara Laurelinu jej neškodila, od začiatku bola totiž ohnivým duchom. Jej oči boli príliš jasné aj pre Eldar a keď opustila Valinor, vzdala sa podoby, aj šiat a bola ako nahý plameň, strašná vo svojom jase.

Prvý bol zhotovený Isil a prvý vyplával na oblohu. Keď vyšiel, mnoho spiacich Yavanniných bytostí sa prebudilo. Elfovia v  Stredozemi žasli. Tilion sedemkrát preplával oblohou a bol na východe, keď bola dokončená lodička Anar. Prvé svitanie Slnka zahnalo Morgotha do hlbín jeho pevnosti - Angbandu.

Vznik Slnka a Mesiaca je pre všetky Tolkienove diela veľmi dôležitý, pretože elfovia často spomínajú na blažené dni Dvoch Stromov a na ich zánik, ktoré boli v podstate príčinou vzniku Slnka a Mesiaca. Začiatky ich putovania po oblohe boli ťažké a pomerne zmätené, ale sú v knihe veľmi logicky vysvetlené, až kým ich pohyb nenadobudol terajšiu podobu. Mesiac a Slnko prechádzajú tou istou dráhou, ale Mesiac je stále neistý a stále priťahovaný Arien, preto ich občas vídať na oblohe spolu a niekedy jeho tieň prekryje jej jas. Odvtedy sa dni počítajú podľa dráhy Anaru. Ale toto nádherné svetlo nemohlo pripomenúť svetlá Dvoch stromov. Toto svetlo už žilo len v silmariloch.

Nurtalë Valinoréva, Ukrytie Valinoru

Morgoth napadol Tiliona, ktorý chránil Mesiac, ale on sa ubránil. Valar sa zľakli, a aby Morgothova zloba nemohla nikomu v Blaženej ríši ublížiť, Valar sa prirodzene pokúsili ochrániť.

Preto opevnili svoju zem. Vyzdvihli hory do veľkých výšin a rozostavili stráže. Vo Veľkom mori boli rozmiestnené Začarované ostrovy a more sa naplnilo tieňmi a bludmi. Bojovali proti Morgothovi jeho vlastnými zbraňami. Medzi ostrovmi sa žiadne plavidlo nepreplavilo.

V Rokoch Slnka celý Beleriand ožíval, ale aj starol a umieral. Keď po prvýkrát vyšlo Slnko, prebudili sa na východe Mladšie Ilúvatarove deti, Deti Slnka, ľudia. Ich oči sa k nemu obrátili a keď putovali, putovali za ním, na západ. Neprišiel ich však privítať žiaden Vala a povesti hovoria len o Otcoch ľudí – Atanatári, tých, ktorí prišli na sever do Beleriandu v prvých rokoch Slnka a Mesiaca. Boli to tri rody, ktoré viedli: Bëor, Marach a Halmir. V tých dňoch mali elfovia a ľudia rovnakú postavu a telesnú silu, ale elfovia mali väčšiu múdrosť, zručnosť a krásu. “Když se v pozdějšíc h dnech elfové a lidé odcizili, jak si Morgoth nejvíc přál, elfský rod, který dál žil ve Středozemi, upadal, chřadl a lidé se zmocnili slunečního světla. Pak bloudili Quendi po osamělých koutech rozlehlých zemí a ostrovů, přijali za své měsíční a hvězdné světlo, lesy a jeskyně, a stávali se jakoby stíny a vzpomínkami, kromě těch, kteří čas od času napjali plachty na Západ a zmizeli ze Středozemě.”13

Hovorí sa, že po prebudení ľudí bol Morgoth taký zvedavý, že jediný raz opustil Angband a šiel sa na nich sám pozrieť. Ľudia si nepamätajú svoje prvé dni, len vedia, že za nimi leží tma. Morgoth k nim vraj vyslal aj svojich netvorov, zahalených tmou a ľudia od vtedy vedia, že s tmou prichádza zlo.

Eärendil a Elwing

Pre Silmarillion a silmarily ako také boli dôležitými osobami Eärendil a jeho poloelfská žena Elwing. Elwing uchovávala jeden silmaril, ktorý získali Beren a Lúthien. Eärendil bol veľkým milovníkom mora a často bol preč a Elwing ho čakávala v prístavoch. Po prepadnutí prístavu, kde žili, Fëanorovými príbuznými, sa Elwing vrhla so svetlom silmarilu na prsiach do vody. Vala Ulmo jej dal podobu veľkého bieleho vtáka, ktorému na prsiach žiari silmaril. Doletela až k Eärendilovi, ktorý bol práve na šírom mori. On ju privinul k sebe a ráno zistil, že je to Elwing. Nechcel sa už vrátiť do Stredozeme a obrátil loď smerom na západ. Ako sa blížili k Amanu, svetlo silmarilu žiarilo čoraz jasnejšie. A Múdri hovoria, že práve svetlo im umožnilo dostať sa cez začarované kruhy okolo Amanu. Že Svetlo je tou cestou. A tak Eärendil, prvý zo smrteľných ľudí pristál v zátokách Eldamaru.“Buď zdráv, Eärendile, jenž neseš světlo starší než Slunce a Měsíc! Nádhero Dětí Země, hvězdo ve tmě, klenote v zapadajícím Slunci, zářící zjitra!”14 uvítal ho Manwëho herold. . Valar si vypočuli jeho prosby. A rozhodovali sa o jeho osude a o osude Elwing, ktorá tiež vystúpila na breh. A Mandos povedal: “Eärendilovi, Elwing a jejich synům bude dovoleno, aby si každý svobodně vybral, se kterým plemenem má být spojen jejich osud a s kterým plemenem mají být souzeni.” 15 Elwing si zvolila byť súdená ako Elfovia a Eärendil zvolil kvôli nej tak isto. Jeho loď Valar vzali, posvätili a odniesli na okraj sveta, tam prešla Dverami noci a bola vyzdvihnutá do nebeského oceánu. A Eärendil so silmarilom na čele stojí pri kormidle a ako jasná hviezda je vidieť ráno alebo večer, ako sa mihoce v lúčoch Slnka. Elwing zostala bývať v bielej veži a vtáky ju naučili lietať, krídla má biele a striebrošedé. Často vychádza Eärendilovi v ústrety, keď sa vracia do prístavu. Tak sa predsa túžba po znovuzískaní svetla silmarilov naplnila. A všetky bytosti to svetlo môžu vidieť žiariť na oblohe a v duši.

Posledný boj proti Morgothovi a skaza Beleriandu

A bytosti Stredozeme sa rozhodli nepoddávať sa Morgothovi a aj Valar vytiahli do Stredozeme a do boja sa zdvihli ľudia, elfovia i Eärendil viedol svoju loď v sprievode vtákov do boja. "... severní končiny západního světa byly rozervány a moře se do nich burácejíc řítilo mnoha průrvami, panoval zmatek a veliký hluk; řeky zanikali nebo si hledali jiná koryta, údolí se zvedala, kopce byly zašlapány, ..."16 Morgotha vystrčili Valar Dverami noci za Hradby Sveta do Bezčasného prázdna a na hradbách stojí stále stráž. Väčšina Eldar presídlila na ostrov Tol Eressëa a pre ľudí bol z mora vyzdvihnutý ostrov Númenorë. Tu končí Quenta Silmarillion a Prvý vek

Boj o Svetlo sa teda skončil na prvý pohľad šťastne. A o budúcnosti je síce rozhodnuté, ale ľudia, ktorí Valar už nectia, o nej nevedia nič. Pri čítaní o zdanlivo bežnej veci, akou sa Svetlo môže zdať, si človek uvedomí mnohé hodnoty, ktoré predtým nevidel a otvoria sa mu oči, aby videl aj Slnko, ktoré mu tak samozrejme stojí nad hlavou.

O Berenovi a Lúthien

Na začiatok

Medzi príbehmi o skaze a nešťastí sveta sú aj príbehy, v ktorých je aj v plači radosť a v smrti život. Spev Leithian, Prepustenie z pút, je druhá najdlhšia pieseň o starom svete. Vybrala som si ho, lebo je to skutočne unikátny príbeh. I keď je to dávny príbeh, príbeh lásky, je neuveriteľne súčasný. O predsudkoch, o  rozdieloch, o prekonaní prekážok. Človek ho akosi samozrejme chápe metaforicky, ako nakoniec celý Silmarillion. Ľudské hrdinstvo, nie však ľudstva ako celku, ale obyčajného človeka, ktorého život by sa bol možno stratil medzi životmi ostatných ľudí. A ešte k tomu život smrteľníka, ktorý elfovia nikdy nedokážu pochopiť.

tomto rozprávaní z dávnych čias sú hlas, hudba a pieseň silnými nástrojmi a pokornými služobníkmi. Celý Silmarillion a dejiny Stredozeme sprevádza hudba, ale v tomto príbehu je to najzreteľnejšie.


Beren a Lúthien

Beren bol človek a Lúthien elfka. Tento rozdiel by nebol neprekonateľný, keby Lúthien nebola dcérou Elu Thingola, pána Doriathu. Od čias, keď prišli ľudia do Beleriandu, nepustil žiadneho človeka cez Melianin ochranný pás okolo Doriathu, o ľudí sa vôbec nestaral a nemal ich rád.

Na Berena čakal jeho Osud. Keď sa prechádzal lesmi, raz večer zbadal Lúthien tancujúc v mesačnom svetle. "Šat měla modrý jako bezoblačné nebe, ale oči měla šedé jako hvězdnatý večer; plášť měla pošitý zlatými květy, ale vlasy tmavé jako soumračné stíny. Jako světlo na listech stromů, jako hlas čirých vod, jako hvězdy nad mlhami světa, taková byla její skvělost a líbeznost, a ve tváři jí svítilo světlo."17 Zmizla mu z očí a on ju dlho hľadal. Ale aj ju jej osud dostihol a zamilovala sa do neho.

Osud nemilosrdne určil jej život. Často sa v lesoch stretávali. A “...do jeho sudby byla vtažena Lúthien; byla nesmrtelná a  sdílela jeho smrtelnost, byla svobodná a sdílela jeho pouta...”18 Lúthienin otec, Thingol, sa o ich láske dozvedel a dal si Berena predviesť. Lúthien ho však priviedla sama. Thingol sľúbil, že ho nezabije a Maia Melian, ktorá mohla vidieť a vytušiť budúce udalosti, ho varovala, že nie on bude strojcom Berenovho osudu. Elfovia verili, že osud sa v podstate nedá nijako obísť, aj keď život sa dá prežiť všelijako. Thingol teda privolil a Lúthien si mohla vziať Berena; avšak s jednou podmienkou. Beren musí priniesť silmaril. “Lacino prodávají elfští králové své dcery; za šperky a řemeselně vyrobené věci. Ale když je to tvá vůle, Thingole, splním ji. A až se opět sejdeme, má ruka bude třímat silmaril ze Železné koruny.”19 Beren síce tak, ako každý v vedel o túžbe všetkých elfov po silmariloch, Lúthien si však cenil viac.

Boj o Silmaril

A tak s Beren vydal bojovať o silmaril. S pomocou mnohých, ktorí boli zviazaní sľubmi voči Bëorovmu rodu, napriek nástrahám Fëanorových synov a s pomocou Lúthien sa dostal k Morgothovi a vyrezal jeden silmaril z jeho koruny. Napadol ho však Morgothov strážny vlk Carcharoth a odhryzol mu ruku, v ktorej držal silmaril. Šialený stravujúcou bolesťou so silmarilu vlk ušiel. Beren sa vrátil pred Thingolov trón a povedal Thingolovi, že jeho ruka zviera silmaril - vo vlkových útrobách. Thingol ho omilostil a dovolil mu zobrať si Lúthien za ženu. Vlk Carcharoth však nebol mŕtvy a s ohňom v tele ohrozoval krajinu a pri jeho love Beren zomrel. Tak skončila výprava za silmarilom, ale nie Spev Leithian.

Život a Smrť

Otázka života a smrti sa stala nielen v dejinách Stredozeme veľmi dôležitou. Elfovia neumierajú na starobu ani choroby. Možno desaťtisíc rokov zanechá na nich nejaké stopy. Môžu však byť zabití v bitke, alebo zavraždení, alebo môžu jednoducho stratiť vôľu žiť. Po smrti odchádzajú do siení Mandosu, kde čakajú. Po určitom čase sa môžu vrátiť späť do života a znovu sa narodia. Prežijú normálne detstvo a až keď ich vedomosti a skúsenosti dospejú na určitú úroveň, rozpamätajú sa na predošlý život. Vtedy je ich život dvojnásobne bohatý, lebo majú spomienky už na dva životy. Elfovia sú zviazaní s Ardou a nemôžu ju nikdy opustiť.

Ľudia nie sú ako elfovia zviazaní so svetom a Ilúvatar im dal špeciálny dar – smrť. Starnú a odchádzajú do siení Mandosu, ale nezdržia sa tam dlho a odchádzajú za Hranice sveta. Nikto nevie kam a to sa stalo pôvodcom strachu všetkých ľudí, to, že nepoznajú svoj osud. Nechápu, že je to dar a túžia po nesmrteľnosti. Za čias Númenoru, ľudia podľahli rečiam Saurona a práve vtedy začali závidieť elfom ich nesmrteľnosť a v podstate to bolo príčinou ich skazy. To sa však odohralo oveľa neskôr ako príbeh Berena a Lúthien. Vedel, čo by to pre Lúthien znamenalo.

Ľudský strach zo smrti sa vo viere elfov zdal taký nepochopiteľný a neopodstatnený a niektorý z elfov by ho radi vymenili za svoju neodlúčiteľnosť od sveta.

Spev Lúthien pred Mandosom

Po smrti Berena sa Lúthien vzdala života. Kľakla si pred Mandosom a spievala. “Lúthienina píseň před Mandosem byla ta nejkrásnější, jaká kdy byla ze slov utkána, a nejtruchlivější, jakou kdy svět uslyší. Nezměnená, nehynoucí se ještě zpívá ve Valinoru, kde ji svět neuslyší, a Valar naslouchají a rmoutí se.. Lúthien totiž propojila ve slovech dvě témata, o žalu Eldar a o lidském hoři, o Dvou plemenech, jež stvořil Ilúvatar, aby bydlela v Ardě, Království Země uprostřed nespočetných hvězd.”20 Mandos zavolal Berena a šiel za Manwëm. Manwë však nemohol Berenovi odoprieť Ilúvatarov dar – smrť. Preto dal Lúthien voľbu: buď bude prepustená z Mandosu a zostane vo Valinore, alebo sa vráti aj s Berenom do Stredozeme, ale ako smrteľná žena. Lúthien si vybrala druhú voľbu. Vrátili sa do Doriathu a neskôr sa usídlili na Tol Galene, zelenom ostrove v Ossiriande. Strážili silmaril až do svojej smrti a potom ho zdedil Dior, z ktorého pochádzala Elwing, Eärendilova manželka. Tak Lúthien bola jediná z Eldar, ktorá skutočne opustila svet. A silmaril svieti na Eärendilovom čele ako jasná hviezda.

Práve v tomto príbehu je najlepšie vidieť moc a  dôležitosť hudby a piesní. Väčšina histórie Tolkienovho sveta je zachovaná v piesňach a básňach. O všetkých činoch a o kráse aj bolestiach sveta skladali elfovia a ľudia piesne. Elfovia spievali stále, pri práci, v radosti aj v boji a ich hlasy boli nádherné. Často sa spomína aj liečivá moc hudby.

Boj Finroda Felagunda a Saurona Gorthaura

Príkladom inej moci hudby je aj boj Finroda Felagunda, pána Nargothrondu a Berenovho spoločníka, so Sauronom, Morgothovým najsilnejším služobníkom, pánom pevnosti na Tol Sirione:


Pěl zrádnou černokněžnou píseň,
jak odhalovat, budit tíseň,
zrazovat, páčit tajemství.
Felagund se však postaví
a zpíva píseň vytrvalých
a vzdorujících, nezoufalých,
o nezrazených tajemstvích,
věrnosti čisté jako sníh,
o putování na zapřenou,
jak minout léčku nastraženou,
jak zlomit zámky vězení
a nepodlehnout mámení.
Dvě písně spolu zápolili.
Zpěv hučí, bouří, stále sílí,
a Felagund se nepoddává,
třebaže se mu točí hlava,
a všechna kouzla, všechnu moc
Elfie vkládá do svých slov.
Zaslechli ve tmách zdaleka
nargothrondského slavíka
a Moře, které věčne vzdychá
na písku z perel, snů a ticha,
kde západ nesmrtelný je,
kde prostírá se Elfie.
Tma zhoustla, chmurně zazněl zpěv:
ve Valinoru teče krev
u Moře, kde sa vraždí rodní,
kde Noldor vzali Plavcům lodi
s bílými plachtami z přístavů bílých
ve světle luceren. A vítr kvílí,
vlk vyje, letí krkavec.
Led skřípá v mořské úžine.
V Angbandu mučí zajaté,
hrom hřímá, ohněm plane zem –
a Finrod klesl před trůnem. 21

A Sauron porazil Finroda Felagunda silnejšou, zradnejšou piesňou, silnejšími slovami, ktoré odhalili prestrojenie Berenovej družiny. Nemohol však odhaliť ich zámery.

Lúthien porazí Morgotha

Tak ako Lúthien obmäkčila Mandosovo srdce piesňou, tak dokázala omámiť dokonca aj srdce a myseľ samotného Morgotha. Keď sa s Berenom v prestrojení dostali až do jeho siene, Morgoth odhalil Lúthien a ona pre ním stála bezbranná. Ponúkla mu však, že mu zaspieva, ako spievajú potulní speváci. Morgotha zradila jeho vlastná žiadostivosť, lebo pozerajúc na jej krásu, nechal ju spievať. A do šera jeho siene zaznela pieseň neuveriteľne ľúbezná. A všetky tvory a aj sám Morgoth upadli do spánku, dokonca aj Beren, ktorý bol v podobe vlka skrytý pred Morgothovou zlobou. Lúthien ho však prebudila a on vyrezal jeden silmaril z Morgothovej koruny. Jeho nôž sa však zlomil a zranil Morgotha. Ten sa prebudil a s ním i celá jeho pevnosť.

Pes Huan prehovorí

Počas výpravy Berena a Lúthien boli obaja často od seba odlúčení. Beren nechcel vystavovať Lúthien nebezpečenstvu, preto ju nechal v lesoch a šiel sám bojovať. Ale Lúthien ho nasledovala. Beren, tesne predtým, ako sa vydal do najväčšieho nebezpečenstva, zložil Pieseň na rozlúčku, ku chvále Lúthien a nebeských svetiel. Spieval nahlas, nebral ohľad na to, že by ho niekto mohol počuť. A počula ho Lúthien a zaspievala na odpoveď. Lúthien priniesol k Berenovi na svojom chrbte veľký pes - vlkodav Huan. Mal zvláštny osud, bolo stanovené, že ho čaká smrť, ale ešte pred ňou sa stretne s najsilnejším vlkom, aký kedy bude chodiť po svete a bude mu dovolené trikrát prehovoriť. Lúthien bola i zajatá a vtedy Huan po prvýkrát prehovoril a poradil Lúthien, ako utiecť. Spolu nasledovali Berena. Huan bojoval zo Sauronom, ktorý sa premenil na veľkého vlka, vediac o predpovedanom Huanovom osude. Ale Huan ho porazil. "Tu se Sauron proměnil z vlka v hada a z obludy ve vlastní obvyklou zvířecí podobu, ale nemohl se dostat z Huanova sevření, ledaže by zcela opustil své tělo."22 Sauron sa teda vzdal pevnosti na Tol Sirione, aby si mohol ponechať svoje telo.

Huan ešte dvakrát prehovoril, vždy pomáhajúc Lúthien. Nakoniec bojoval s najväčším vlkom a bol to vlk Carcharoth, ktorého kŕmil Morgoth vlastnou rukou a vychoval ho. Carcharoth, so silmarilom vo vnútri, napadol Berena a smrteľne ho zranil. Huan sa na neho vrhol “a žádná bitva mezi psem a vlkem nebyla jako tato, neboť v Huanově lání bylo slyšet hlas Oromëho rohů a hněvu Valar, kdežto v Carcharothově vytí byla Morgothova nenávist a záští krutější než ocelové zuby; jejich řevem pukaly skály, padaly z výše a zahradili vodopád Esgalduiny.”23

Beren zomrel, ale Lúthien si zvolila život a smrť s ním a jej spev sa ozýval na Tol Galene. Ich osud riadil spev a šum mora a lístia v lesoch, keď sa v nich slobodní pohybovali.

Dotyk hudby v ľudskej duši je neoceniteľný a J.R.R. Tolkien si to uvedomoval a snažil sa obohatiť tým všetkých čitateľov svojich kníh. Každý pozná ten pocit, keď nádherné tóny odnesú pre všetky starosti, alebo zvuky prírody, s ktorou sme všetci spätí, ktoré nosíme v sebe. A zo Silmarillionu ich je počuť.

zhrnutie

Na začiatok

Tolkien toho povedal dosť. Povedal toho oveľa viac, ako sa dá opísať v jednej malej práci. Hovoril o mnohých veciach. Hovoril o Svetle, hovoril o Hudbe, hovoril o Nesmrteľnosti. Hovoril o obyčajných ľuďoch i o Vznešených elfoch. Rozprával dlhý príbeh, ktorý je pre každého iný, ale pre všetkých nezabudnuteľný. A z jeho dlhej, ale príjemnej reči, vybrala som si len malý kúsok, len pár viet v porovnaní s rozsiahlosťou vekov, ktoré v mysli prežil. Tie veky som prežila a s ním a každý okamih vo mne zanechal stopu, tak ako každý okamih môjho vlastného života. V svojom speve som cítila, ako sa rozvíja Laurelin a Telperion a večer som bola obklopená Tmou, ktorú Morgoth rozprestrel v mysliach ľudí. Vo vetre som počula Ulmov hlas, ktorý ma tak ako elfov volal k moru a na Západ. A práve toto je pre knihu najvyšším hodnotením aj odporúčaním.

Ďalšie moje slová sú zbytočné.

resumé (English)

To the top

J.R.R. Tolkien has been writing Silmarillion for over fifty years. He wanted a historical background for elven languages he had created. And the reader also perceives it so. Lots of characters, lots of events but all logically connected one to another.

The book begins with the creation of the world. And then the lives of Valar, Maiar, elven, men, dwarves, orcs and another creatures lead us to the beginning of the Fourth age when the reign of elven comes to its end and the reign of men begins. Throughout the whole book we see the never ending war between the Right and the Ill, between the Light and the Dark. The Right does not always win. (Very realistic). Silmarillion is full of events which can be helpful for everyone’s life. The main important things which I take for my life are: that every little thing in this book has its impact on the following story; that just like in the book the war between Light and Dark guides also lives of us all; that if people would listen to the music more carefully they maybe would find something what they didn’t know to be in it before and that - we are mortal and can’t change it - so why does it bother us all the time?

The mysticism of the book touches everyone and supports the fantasy. The beautiful scenery of Middle-earth opens people’s mind to see the nature in other ways. The style of writing seems very close to the heart. Not like fairytales, not like the Bible, not like modern literature – but just the way you like it. When you read it to the end you want to know more and more. The very depth of time and space seems not enough.

I recommend Tolkien’s works to all readers.

citácie

Na začiatok

Odkazy sú na prislúchajúcu stránku knihy:
J.R.R. Tolkien – Silmarillion, Praha 1992, vydavateľstvo Mladá fronta
(preklad Stanislava Pošustová)


1 11
2 11
3 12
4 15
5 241
6 241
7 34
8 58

9 60
10 66
11 66
12 67, 68
13 92
14 214
15 215
16 217

17 142
18 143
19 145
20 161
21 148
22 151
23 160

citát v úvode: rozhlasové interview s J.R.R. Tolkienom z januára 1971, BBC Radio 4



zoznam použitých zdrojov

Na začiatok

  • J.R.R. Tolkien – Silmarillion, Praha 1992, vydavateľstvo Mladá fronta

(preklad Stanislava Pošustová)

Prílohy

Na začiatok



jazyky a výslovnosť

Na začiatok

Quenijština a sindarština sú jazyky vyvíjané J.R.R. Tolkienom počas celého jeho života. Sú to jazyky elfov.

Pre adûnajštinu, čiže jazyk Númenoru a jej odlišnosť od bežnej angličtiny použil Tolkien starú anglosasštinu, s mnohými prvkami starej waleštiny a občas aj gótskymi slovami.

Khuzdulština je jazyk trpaslíkov. Okrem trpaslíkov tomuto jazyku rozumejú len máloktoré bytosti.



SPOLUHLÁSKY:


C – má vždy hodnotu k, nikdy nie c. V niektorý ch prípadoch sa v knihe miesto c rovno uvádza k: napr. Tulkas.

CH – má vždy hodnotu ch, nikdy nie č ako v angličtine

DH – sa používa pre znelú prídychovú hlásku (ako v anglickom then)

G – má vždy hodnotu g, nikdy dž ako v angličtine

Zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú dlho.


SAMOHLÁSKY:


AI, AU, EI, UI - sa vyslovujú tak, ako sa píšu

AE, OE – je spojenie hlások a-e, o-e, ale môžeme vyslovovať aj ai, oi

EA, EO – tvoria dve slabiky: toto spojenie sa píše ëa a ëo, na začiatku mien ako Eä, Eö

Ë - je normálne slovenské e

Ú – sa vyslovuje ako sa píše

E – na konci slov sa vždy vyslovuje a píše sa v tejto pozícii ako ë. Vyslovuje sa aj vždy uprostred slov.


Cirkumflex v prízvučných jednoslabičných slovách v sindarštine označuje veľmi dlhú samohlásku (Hîn Húrin), v adûnajštine a khuzdulštine však označuje len obyčajnú dlhú samohlásku.

register mien osôb, miest a vecí

Na začiatok

Ainulindalë
“Hudba Ainur” tiež nazývaná (Veľká) hudba, (Veľká) pieseň. Tiež názov príbehu o Stvorení, údajne zloženého Rúmilom Tirionským v Starých časoch
Ainur
“Svätí” (sg. Ainu) Prvé bytosti stvorené Ilúvatarom, rád Valar a Maiar stvorených pred Eä.
Akallabêth
“Padlý” adûnajské (númenorské) slovo významom zodpovedajúce quenijskému Atalantë. Tiež názov príbehu o Páde Númenoru.
Aman
“Požehnaný, oslobodený od zla” meno ostrova na Západe za Veľkým morom, kde sídlili Valar, keď opustili ostrov Almaren, prvé sídlo uprostred Stredozeme.
Anar
Quenijské meno Slnka
Angband
“Železné vezenie, Železné peklo” Morgothova veľká pevnosť na severozápade Stredozeme. Na mape Beleriandu by sa nachádzala nad pláňou Anfauglith.
Angrist
“Roztínač železa” nôž, vyrobený Telcharom Nogrodským, odobratý Curufinovi Berenom a ním použitý k vyrezaniu silmarilu z Morgothovej koruny.
Aratar
“Vyvýšení” osem najmocnejších Valar
Arda
“Ríša” meno Zeme, ako Manwëho kráľovstva.
Arien
Maia vybraná Valar, aby riadila lodičku Slnka.
Atanatári
“Otcovia ľudí”
Atani
“Druhí ľud” Ľudia (sg. Atan), predovšetkým ľudia z Troch domov Priateľov Elfov.
Aulë
Vala, jeden z Aratar, majster remesiel, manžel Yavanny.
Avari
“Neochotní, Odmietajúci” meno dané tým elfom, ktorí sa odmietli pripojiť k pochodu na Západ

balrog
“démon sily” sindarská podoba mena ohnivých démonov, ktorí slúžili Morgothovi.
Barahir
Berenov otec
Beleager
“Veľké more” medzi Stredozemou a Amanom
Beleriand
Meno vraj znamenalo “zem Balar”. Neskôr sa rozšírilo na celú oblasť zobrazenú na mape. Beleriand bol rozbitý v búrkach na konci Prvého veku a zaplavený morom, takže zostal len Ossiriand (Lindon). viď mapa Beleriandu
Beren
Syn Barahira, vyrezal silmaril z Morgothovej koruny ako cenu za svoju nevestu Lúthien, dcéru Thingola a bol zabitý angbandským vlkom Carcharothom, ako jediný zo smrteľných ľudí sa však vrátil z mŕtvych a žil s Lúthien na Tol Galene v Ossiriande a bojoval s trpaslíkmi pri Sarn Athrade. Praded Elronda a Elrosa. Nazývaný tiež Camlost, Erchamion a Jednoruký.

Dior
Syn Berena a Lúthien, “Thingolov dedič”, po smrti Berena a Lúthien dostal silmaril
Doriath
“Zem s oplotením” (Dor Iâth), čím sa myslí Melianin pás. Kráľovstvo Thingola a Melian ovládané z Menegrothu na Esgaluduine.

Svet, hmotný vesmír. Eä, čo v elfštine znamená “Buď” alebo “Budiž”, bolo Ilúvatarove slovo, ktorým svet začal existovať.
Edain
“Ľudia” (sg. Adan) sindarská forma slova Atani, druhé Ilúvatarove deti
Eldar
“Hviezdy ľud” Meno všetkých Elfov, neskôr používané len pre elfov z troch čeľadí Vanyar, Noldor a Teleri, ktorí sa vydali na pochod na Západ, či zostali v Stredozemi alebo nie, nezahŕňali sa pod neho Avari
Elfovia
Prvé Ilúvatarove deti
Elu
Sindarská podoba mena Elwë
Elwë
Priezviskom Singollo “Šedoplášť”. S bratom Olwëm viedol zástupy Teleri na Západ, kým sa nestratil v lese Nan Emloth, potom pán Sindar, panujúci v Doriathe s Melian. Dostal od Berena silmaril. Zabitý trpaslíkmi. V sindarštine nazývaný Elu Thingol.
Ered Lindon
“Hory hudby” iné meno pre
Ered Luin
“Modré hory” Po skaze na konci Prvého veku vytvorili severozápadné pobrežné pohorie Stredozeme
Eru
“Jeden” “Ten, ktorý je sám” Ilúvatar

Fëanor
Najstarší syn Finwëho. Vodca vzbury Noldor. Vynálezca fëanorského písma a tvorca silmarilov.
Finrod Felagund
Najstarší syn Finarfinov, pán Nargothrondu, objavil prvých ľudí, sprevádzal Berena na jeho výprave, zabitý pri jeho obrane.
Finwë
Vodca Noldor na ceste na Západ. Kráľ Noldor v Amane.

Glaurung
Prvý z Morgothových drakov, nazývaný Otec Drakov. Zúčastnil sa dvoch z piatich bitiek Beleriandu.

Haladin
Druhá skupina ľudí, ktorá vstúpila do Beleriandu (po Bëorovských), neskôr nazývaná Halethin ľud, sídlil v lese Brethil.
Helcar
Vnútrozemské more na severovýchode Stredozeme, kde v Dávnych veciach stála hora s lampou Illuin. Jazero Cuiviénen, kde precitli elfovia, je popisované ako záliv tohoto mora.
Hildórien
Zem na východe Stredozeme, kde sa prebudili prví ľudia.
Huan
“Veľký pes” Veľký valinorský vlkodav, ktorého dal Oromë Celegormovi, priateľ a pomocník Berena a Lúthien. Zabil Carcharotha a bol ním zabitý.

Illuin
Jedna z Valarských lámp vyrobená Aulëm. Illuin stál na severnej strane Stredozeme a po zmetení hory Melkorom tam vzniklo vnútrozemské more Helcar
Ilmen
Nadvzdušná časť, kde sú hviezdy.
Ilúvatar
“Otec všetkých” Eru
Ingwë
Vodca Vanyar, prvého z troch zástupov elfov k Západu. V Amane sídlil na Taniquetile a bol pokladaný za Velekráľa všetkých elfov.
Irmo
Vala obvykle nazývaný podľa svojho sídla Lórien. Irmo znamená “Túžiaci” “Plný túžby”.
Isil
Quenijské meno Mesiaca.

Laurelin
“Zlatá pieseň” Mladší z Dvoch valinorských stromov.
Lúthien
Dcéra kráľa Thingola a Maii Melian, ktorá sa po skončení výpravy za silmarilom a po Berenovej smrti rozhodla stať sa smrteľníčkou a zdieľať jeho osud. viď Tinúviel.

Maiar
Ainur nižšieho rádu ako Valar (sg. Maia) viď Arien.
Malinalda
“Zlatý strom” Meno Laurelinu.
Mandos
Amanské sídlo Valu, ktorý sa správne volá Námo, Sudca, ale jeho meno sa zriedka používa, hovorí sa o ňom obvykle ako o Mandosovi.
Manwë
Hlavný Vala.
Melian
Maia, ktorá prišla do Stredozeme, neskôr kráľovná Thingola v Doriathe, okolo ktorého roztiahla pás kúziel. Matka Lúthien.
Melkor
Quenijské meno veľkého vzpurného Valu, počiatku zla, vo svojom pôvode najsilnejšieho z Ainur. Neskôr nazývaný Morgoth, Temný pán, atď. Melkor znamená “Ten, ktorý povstáva v moci”. Po lúpeži silmarilov obvykle nazývaný Morgoth.
Morgoth
“Čierny nepriateľ” Meno Melkora, ktoré mu dal ako prvý Fëanor po lúpeži silmarilov.

Námo
Vala, jeden z Aratar, Nazývaný Mandos (viď tam). Námo znamená “Určovateľ, Sudca”
Nandor
“Tí, ktorí sa obracajú späť” Teleri, ktorí odmietli prekročiť Hmlové hory na ceste na Západ. Ich časť to potom predsa len urobila a sídlili v Ossiriande – Zelení elfovia.
Narsilion
Pieseň o Slnku a Mesiaci
Nessa
Jedna z Valier, Oromëho sestra a manželka Tulkasova.
Nienna
Jedna z Valier, počítaná k Aratar, pani ľútosti a trúchlenia, sestra Mandosova a Lórienova
Ninquelótë
“Biely kvet” Meno Telperionu.
Noldor
Hĺbavý elfovia, druhý zástup Eldar na ceste k Západu, vedený Finwëm. Meno (quenijsky Noldo, sindarsky golodh) znamená “Múdry” (ale múdry v zmysle poznania, nie prezieravosti, zdravého úsudku) Jazyk Noldor viď quenijština.
Númenor
“Západná ríša” “Západná zem” Veľký ostrov pripravený Valar ako sídlo pre Edain po skončení Prvého veku. Nazývaný tiež Anadûne a po svojom páde Akallabêth, quen. Atalantë.
Númenorejci
Muži z Númenoru nazývaní tiež Dûnedain, Dúnadani.
Nurtalë Valinoréva
Ukrytie Valinoru

Ormal
Jedna z Valarským lámp stvorených Aulëm. Ormal stál na juhu Stredozeme.
Oromë
Vala, jeden z Aratar, veľký lovec, manžel Vány. Viedol elfov na ceste na Západ. Meno znamená “Trúbenie rohov” “Zvuk rohov”.

Quendi
Elfovia, pôvodný názov, aj Avari. Znamená “Tí, ktorí hovoria hlasom”.
quenijština
Starobylý jazyk spoločný všetkým elfom v podobe, ktorú nadobudol vo Valinore, prinesený do Stredozeme noldorskými vyhnancami. Opustili ho však v každodennej potrebe. Vznešená elfština, Vznešená eldarština.
Quenta Silmarillion
“História Silmarilov”

Rána
“Tulák” Meno Mesiaca medzi Noldor.
Rúmil
Noldorský učenec z Tirionu, prvý vynálezca písmen. Pripisuje sa mu Ainulindalë.

Sauron
“Nenávidený” Najväčší z Melkorových služobníkov, pôvodom Aulëho Maia.
silmarily
Tri klenoty vyrobené Fëanorom pred zničením Dvoch valinorských stromov a naplnené ich svetlom
Silpion
Meno Telperionu
Sindar
Šedí elfovia. Meno sa používalo pre všetkých elfov telerijského pôvodu, ktorých našli vracajúci sa Noldor v Beleriande, okrem Zelených elfov z Ossiriandu.
sindarština
Jazyk Sindar, odvodený zo spoločnej elfskej reči, ale behom dlhých vekov veľmi zmenený oproti valinorskej quenijštine, prijatý noldorskými vyhnancami v Beleriande.
spev Leithian
Dlhá báseň o živote Berena a Lúthien, z ktorej bola odvodená prozaická správa v Silmarillione. Leithian “Prepustenie z pút”
Stredozem
Zem východne od Veľkého mora

Taniquetil
“Vysoký biely štít” najvyššia hora Ardy, na ktorej vrcholku je sídlo Manwëho a Vardy.
Teleri
Tretí a najväčší zástup Eldar na ceste k Západu, vedený Elwëm a Olwëm. Sami si hovorili Lindar, Speváci. Teleri znamená “Poslední” “Tí vzadu”. Mnohý Teleri Stredozem nakoniec neopustili: Sindar a Nandor.
Telperion
Starší z Dvoch valinorských stromov.
Thangorodrim
“Hory útlaku vztýčené Morgothom nad Angbandom, zborené vo Veľkej bitke na konci Prvého veku.
Thingol
“Šedoplášť” Elu Thingol, Singollo, Elwë, kráľ Doriathu.
Tilion
Maia, ktorý riadil Mesiac.
Tintallë
“Rozsvietiteľka” Meno Vardy, ako tvorkyne hviezd.
Tinúviel
“Dcéra súmraku” Poetický názov slávika, meno, ktoré dal Beren Lúthien.
Tulkas
Vala “najväčší v sile a mužnej zdatnosti”, ktorý prišiel na Ardu ako posledný.

Ulmo
Vala, jeden z Aratar, nazývaný Pán vôd a Kráľ mora. “Ten, kto vylieva” “Ten, kto dáva dážď”
Úmanyar
Meno elfov, ktorí neprišli do Amanu, aj keď sa tam vydali. Patria sem Sindar, Nandor, Laiquendi (Zelení elfovia z Ossiriandu).
Ungoliant
Veľká pavúčica, ktorá s Melkorom zničila Dva valinorské stromy.
Utumno
Prvá veľká Melkorova pevnosť na severe Stredozeme, zničená Valar.

Vairë
“Tkáčka” Jedna z Valier, manželka Námu, Mandosa.
Valaquenta
“Rozprávanie o Valar”
Valar
“Tí mocní” “Mocnosti” ( sg. Vala) Meno dané tým Ainur, ktorí na začiatku Času vstúpili do Eä a prijali úlohu strážiť Ardu a panovať nad ňou. viď Ainur, Aratar.
Valier
“Valarské kráľovné”
Valinor
Zem Valar v Amane.
Vána
Jedna z Valier, sestra Yavanny a manželka Oromëho
Vanyar
Prvý zástup Eldar na ceste k Západu vedený Ingwëm. (sg. Vanya “Svetlý”, podľa zlatých vlasov Vanyar)
Varda
“Vyvýšená” “Vznešená” Nazývaná tiež Pani hviezd. Najväčšia z Valier, manželka Manwëho, sídliaca s ním na Taniquetile.
Vása
“Stravujúca” Meno Slnka medzi Noldor.

Yavanna
“Darkyňa plodov” Jedna z Valier, Aratar, manželka Aulëho.

Na začiatok

Rozdelenie Elfov a mená ich oddielov

Na začiatok

Rozdelenie Elfov

Rodokmeň Finwëho

Na začiatok

Rodokmeň Finwëho

Rodokmene Olwëho a Elwëho

Na začiatok

Rodokmene Olwëho a Elwëho

Rodokmeň domu Bëora Starého

Na začiatok

Rodokmeň domu Bëora Starého

Rodokmeň rodov Maracha a Halmira

Na začiatok

Rodokmeň rodov Maracha a Halmira

Mapa Beleriandu


(pre plnú veľkosť kliknite na obrázok)

Na začiatok


mapa beleriandu


Mapa Stredozeme Tretieho veku


(pre plnú veľkosť kliknite na obrázok)

Na začiatok


mapa stredozeme